Kúrenie drevom – výhody, nevýhody a zásady dlhodobej spokojnosti

Kúrenie drevom patrí medzi tradičné a zároveň stále veľmi efektívne spôsoby vykurovania. Pri správnom používaní dokáže byť ekonomické, ekologické a spoľahlivé. Zároveň však vyžaduje určité znalosti a dôslednosť.

Základom dlhodobej spokojnosti je pochopenie jedného kľúčového faktora – vlhkosti dreva.

1. Vlhkosť dreva – najdôležitejší faktor

Vlhkosť dreva je jednoznačne najdôležitejší aspekt pri kúrení. Často ovplyvňuje spaľovanie a výkon kotla viac než samotný druh dreviny.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že:

• každý druh dreva schne inou rýchlosťou,

• výrazný vplyv má obdobie, kedy bol strom spílený,

• dôležité je, či bolo drevo hneď po zrezaní poštiepané,

• hrúbka polien ovplyvňuje čas sušenia,

• zásadnú úlohu zohráva spôsob a miesto uskladnenia.

Každý z týchto faktorov priamo ovplyvňuje výslednú vlhkosť paliva.

Tvrdosť dreva a jej vplyv na horenie

Každá drevina má svoje výhody aj nevýhody z hľadiska spaľovania. Pri kúrení drevom nie je rozhodujúca iba tvrdosť, ale aj hustota, štruktúra a spôsob horenia konkrétnej dreviny.

Niektoré dreviny sú vhodnejšie na intenzívne vykurovanie, iné po spálení zanechávajú minimálne množstvo popola. Zásadné však je, aby bolo drevo predovšetkým suché – správna vlhkosť je vždy dôležitejšia než samotná tvrdosť.

Tvrdé vs. mäkké drevo

Tvrdé dreviny (napr. buk, dub, jaseň) majú vyššiu hustotu, a teda aj vyššiu energetickú hodnotu na jednotku objemu. To znamená, že pri rovnakom objeme polien obsahujú viac energie než mäkké dreviny.

Pri rovnakej hmotnosti však môže mať aj mäkké drevo podobný energetický potenciál ako tvrdé drevo. Rozdiel je najmä v objeme potrebnom na dosiahnutie rovnakej hmotnosti – tvrdé drevo je hustejšie, a preto sa do kotla zmestí viac energie v rovnakom priestore.

Spaľovanie v splyňovacích kotloch

Moderný splyňovací kotol na drevo dokáže efektívne využiť aj potenciál mäkkého dreva. Oproti starším článkovým kotlom dokáže:

• plynule regulovať výkon,

• optimalizovať prívod vzduchu,

• stabilizovať spaľovací proces,

• predĺžiť dobu horenia aj pri rýchlejšie horiacej drevine.

V praxi to znamená, že aj mäkké drevo (napríklad borovica) môže byť pri správnej regulácii efektívnym palivom.

Praktický príklad z prevádzky

Pri kotle VIGAS 25 AK4000 bolo v praxi zaznamenané:

• na jedno plné naloženie tvrdého dreva (jaseň) doba horenia približne 8 hodín 20 minút,

• pri mäkkom dreve (borovica) pri približne rovnakom výkone doba horenia približne 6 hodín 45 minút.

Rozdiel v dobe horenia je spôsobený nižšou hustotou mäkkého dreva, nie jeho nízkou kvalitou. Pri správnej prevádzke však dokáže moderný kotol efektívne využiť aj jeho energetický potenciál.

Príklad – bukové drevo

Buk patrí medzi najrozšírenejšie tvrdé dreviny používané na kúrenie. Hoci schne pomerne rýchlo, veľký rozdiel vzniká podľa toho, kedy bol strom zrezaný a ako bolo drevo pripravené.

Ideálne podmienky pre kvalitné preschnutie

1️⃣ Rezanie počas vegetačného pokoja
Najvhodnejšie obdobie je od neskorej jesene do začiatku jari.
V tomto čase obsahuje drevo prirodzene najmenej vody.

2️⃣ Včasné štiepanie
Drevo je potrebné čo najskôr po zrezaní poštiepať.
Kôra výrazne bráni vysychaniu.
Čím tenšie sú polená naštiepané, tým rýchlejšie a rovnomernejšie preschnú.

3️⃣ Správne uskladnenie
Drevo by malo byť uložené:

• na dobre vetranom mieste,

• ideálne v jednej rade,

• ukladané „na kríž“, pričom každá vrstva je otočená o 90°,

• zakryté zhora (ochrana pred dažďom), ale s dostatočným prúdením vzduchu.

Pri dodržaní týchto zásad dokáže drevo preschnúť na vlhkosť pod 20 % už za 7 – 9 mesiacov.

Čo sa deje pri nesprávnej príprave

Ak je drevo:

• rezané počas vegetačného rastu,

• nepoštiepané alebo príliš hrubé,

• skladované na nevetranom alebo vlhkom mieste,

dochádza k nerovnomernému presychaniu, vzniku plesní a pri dlhodobom skladovaní aj k hnilobe.

Takto pripravené drevo môže skôr začať degradovať, než dosiahne vhodnú vlhkosť na spaľovanie.

Vplyv vlhkosti dreva na životnosť kotla

Vysoká vlhkosť dreva významne ovplyvňuje životnosť kotla. Pri každom spaľovaní dreva vzniká určitá miera dechtu, no pri vlhkom dreve sa tento problém výrazne zhoršuje.

Pri spaľovaní dreva s vysokou vlhkosťou dochádza k tvorbe kyslých kondenzátov. Voda obsiahnutá v dreve sa pri horení odparuje a v kombinácii so spalinami vytvára agresívne látky, ktoré môžu kondenzovať na vnútorných stenách kotla. Tieto kondenzáty môžu po stenách doslova stekať.

Pri niektorých drevinách, napríklad pri dube, ktorý si dokáže udržať vyššiu vlhkosť dlhší čas, môžu mať vznikajúce kondenzáty výrazne kyslý charakter. Takéto prostredie pôsobí na oceľové časti kotla korozívne a postupne narúša ich povrch. V extrémnych prípadoch dochádza k doslova „leptaniu“ vnútorných stien kotla.

Riziko sa ešte zvyšuje pri kúrení s minimálnym výkonom a nedostatočnom prívode vzduchu. Nízka teplota spalín a slabé prúdenie vzduchu podporujú kondenzáciu a tvorbu dechtu. Takýto spôsob prevádzky môže výrazne skrátiť životnosť kotla.

Preto je vhodné:

• pred začiatkom vykurovacej sezóny drevo preštiepať a skontrolovať jeho vnútornú vlhkosť,

• používať vlhkomer na drevo,

• zabezpečiť, aby vlhkosť palivového dreva neprekročila 20 % (ideálne 15 – 18 %),

• prevádzkovať kotol pri správnom výkone a dostatočnom prívode vzduchu.

Dodržiavaním týchto zásad sa výrazne znižuje tvorba dechtu, korózia kotla a predlžuje sa jeho celková životnosť.

Kúrenie vlhkým drevom spôsobuje:

• znížený výkon kotla,

• vyššiu spotrebu paliva,

• dechtovanie kotla a komína,

• zvýšené zanášanie spalín,

• skrátenie životnosti kotla,

• nižšiu účinnosť spaľovania,

• horšiu produkciu tepla.

Správne drevo a správny kotol rozhodujú

Kúrenie drevom môže byť mimoriadne efektívne, úsporné a spoľahlivé, ak sa dodržia základné zásady. Najdôležitejším faktorom je vždy suché drevo s vlhkosťou do 20 %, ideálne 15 – 18 %. Tvrdosť dreva ovplyvňuje hustotu energie a dobu horenia, no bez správneho vysušenia stráca svoj potenciál.

Moderný splyňovací kotol na drevo dokáže využiť energiu paliva výrazne efektívnejšie než staršie typy kotlov. Pri správnej prevádzke, dostatočnom prívode vzduchu a vhodnom výkone sa minimalizuje tvorba dechtu, znižuje sa korózia a výrazne sa predlžuje životnosť kotla.

Platí jednoduché pravidlo:

Správne pripravené drevo + kvalitný kotol + správna prevádzka = vysoká účinnosť, nižšia spotreba paliva a dlhodobá spokojnosť.

Ak si nie ste istí, či váš kotol pracuje správne, alebo chcete zlepšiť jeho výkon a životnosť, je vhodné poradiť sa s odborníkom.